DÁTUM | DEŇ | HODINA | ÚMYSEL |
---|---|---|---|
29.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † z rodiny Pagáčovej a Samekovej |
11.00 | Za zdravie | ||
16.00 | † Andrej, Helena | ||
18.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Helenu s rodinou | ||
30.11.2019 | Pondelok | 7.00 | † Peter |
15.50 | † Valentín, Veronika, Štefan, Mária, Anna | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Bohu známu rodinu | ||
1.12.2019 | Utorok | 7.00 | † Rudolf a Ema |
15.50 | Za duše v očistci, na ktoré si nikto nespomína | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre deti a vnúčatá | ||
2.12.2020 | Streda | 7.00 | † Karol a Denisa |
15.50 | † Miroslav Kresa | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Petra | ||
3.12.2020 | Štvrtok | 7.00 | † Marta |
15.50 | † Štefan | ||
15.50 | † rodičia Ján a Mária | ||
4.12.2020 | Piatok | 7.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Annu, Adama a Fabiána |
15.50 | † Stanislav | ||
15.50 | Za obrátenie Emila | ||
5.12.2020 | Sobota | 7.50 | Za zdravie pre Miroslavu s rodinou |
7.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Zuzanu, Martina, Katarínu a Palka, Jozefínu | ||
15.50 | O zdravie pre Alžbetu | ||
6.12.2020 | Nedeľa | 9.00 | † Marián |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Jána | ||
16.00 | Prosba o pomoc a silu pre Jána | ||
18.00 | + Viera, Viliam |
Mesiac: november 2020
Oznamy Prvá adventná nedeľa
- Dnes sa v našom chráme začína novéna pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Sväté omše s novénovými kázňami budú o 15.50, v nedeľu o 11.00. Pol hodiny pred svätou omšou sa budeme modliť posvätný ruženec. Podrobnosti sú na výveske.
- Dnes sa koná zbierka na Spišskú katolícku charitu. Na tento účel môžete finančne prispieť do pokladničky pri vchode do kostola.
- Ranné sväté omše (okrem nedieľ) budeme sláviť ako rorátne, ku cti Panny Márie. Povzbudzujeme Vás, aby ste si na ne prinášali lampáše alebo sviece.
- V tomto týždni máme prvý piatok v mesiaci. Spovedáme v pondelok až v stredu od 15.00, vo štvrtok a piatok od 14.00. Chorých navštívime my aj kňazi z fary v piatok od 8.00. Vo farskom kostole bude príležitosť k sv. spovedi pol hodiny pred rannými a večernými sv. omšami, v piatok od 17.00.
- Pripomíname poriadok sv. omší:
U nás: v pondelok až piatok o 7.00 a 15.50; v sobotu o 7.50 a 15.50; v nedeľu o 9.00, 11.00, 16.00 a 18.00.
V Bazilike sv. Jakuba: v pondelok až piatok o 6.00 a 18.00, v sobotu o 6.30 a 19.00; v nedeľu o 8.00, 10.00 a 19.00.
V gymnaziálnom kostole: v nedeľu o 9.00. - Úplné odpustky pre zomrelých spojené s návštevou cintorína je možné tento rok kvôli pandémii získavať počas celého novembra.
- Liturgický kalendár:
- pondelok – sviatok sv. Ondreja, apoštola
- streda – spomienka bl. Rafaela Chylińského
- štvrtok – spomienka sv. Františka Xaverského
Úmysly 22.- 29. novembra 2020
DÁTUM | DEŇ | HODINA | ÚMYSEL |
---|---|---|---|
22.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † František |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Šolcovú | ||
16.00 | Za zdravie tela a duše Janíka a Božie požehnanie pre rodinu | ||
18.00 | † Mária | ||
23.11.2019 | Pondelok | 7.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Annu s rodinou |
15.50 | † Ján, Mária, Martin | ||
15.50 | † Anna a Jozef | ||
24.11.2019 | Utorok | 7.00 | † z rodiny Puchálovej a Grigerovej |
15.50 | † Ladislav | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Antona | ||
25.11.2020 | Streda | 7.00 | Za zdravie pre Reného s rodinou |
15.50 | Za zdravie Kataríny | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Miroslava s rodinou | ||
26.11.2020 | Štvrtok | 7.00 | † Ján, Mária, Emil, Mária |
15.50 | † sestry z III. rádu sv. Dominika | ||
15.50 | † Róbert | ||
27.11.2020 | Piatok | 7.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Pagáčovú Kollarčíkovú |
15.50 | † František, rodičia, bratia, starí rodičia | ||
15.50 | Za obrátenie Zuzany | ||
28.11.2020 | Sobota | 7.50 | † Mária |
7.50 | † Mária, Anna, Katarína, Mária | ||
15.50 | † Mária, Alžbeta, Ján, Ladislav | ||
29.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † z rodiny Pagáčovej a Samekovej |
11.00 | † rodičia Katarína a Ján a súrodenci | ||
16.00 | † Andrej, Helena | ||
18.00 |
Oznamy Nedeľa Krista Kráľa
- V stredu nás pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi pozýva pripojiť sa k podujatiu pod názvom „Červená streda“ modlitbou za ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre vieru. V Bazilike na Mariánskej hore, ktorá sa rozsvieti na červeno, bude v tento deň o 17.30 svätá omša a Eucharistická adorácia za prenasledovaných.
- V piatok po rannej svätej omši bude výmena oltárnych plachiet, preto poklona Sviatosti oltárnej začne až približne od 11.00.
V piatok po večernej svätej omši prosíme o upratovanie kostola ružu p. Emílie Bobkovej. Dobrovoľníci sú vítaní. - Budúca nedeľa je prvou adventnou nedeľou. Počas svätých omší budeme požehnávať adventné vence. Zvlášť teraz v čase pandémie Vás povzbudzujeme k spoločnej modlitbe v rodinách pri adventom venci.
Na budúcu nedeľu začína novéna pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. O 10.30 sa budeme modliť posvätný ruženec, o 11.00 svätá omša s novénovou kázňou.
Na budúcu nedeľu bude zbierka na charitu. - Pripomíname poriadok sv. omší:
U nás: v pondelok až piatok o 7.00 a 15.50; v sobotu o 7.50 a 15.50; v nedeľu o 9.00, 11.00, 16.00 a 18.00.
V Bazilike sv. Jakuba: v pondelok až piatok o 6.00 a 18.00, v sobotu o 6.30 a 19.00; v nedeľu o 8.00, 10.00 a 19.00.
V gymnaziálnom kostole: v nedeľu o 9.00. - Úplné odpustky pre zomrelých spojené s návštevou cintorína je možné tento rok kvôli pandémii získavať počas celého novembra.
- Liturgický kalendár:
- utorok – spomienka Sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza, a spoločníkov, mučeníkov
- streda – spomienka sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice
- štvrtok – spomienka sv. Leonarda z Porto Mauricia
- piatok – spomienka sv. Františka Antona Fasaniho
3. TÉMA: VERÍM V JEŽIŠA KRISTA, JEDNORODENÉHO BOŽIEHO SYNA – PRVÁ ČASŤ
1. BOH POSLAL SVOJHO SYNA
„Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4, 4-5). V Ježišovi Kristovi, Božom Synovi: Boh navštívil svoj ľud. Splnil prisľúbenia, ktoré dal Abrahámovi a jeho potomstvu. Urobil to nad všetko očakávanie: poslal svojho milovaného Syna.
My, kresťania veríme a vyznávame, že Ježiš z Nazareta, Žid narodený z dcéry Izraela v Betleheme za čias kráľa Herodesa Veľkého a cisára Augusta I., povolaním tesár, ktorý zomrel ukrižovaný v Jeruzaleme pod miestodržiteľom Ponciom Pilátom, za vlády cisára Tibéria, je večný Boží Syn, ktorý sa stal človekom; že „vyšiel od Boha“ (Jn 13, 3), „zostúpil z neba“ (Jn 3, 13; 6, 33) a „prišiel v tele“ (1 Jn 4, 2), lebo „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy… Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1, 14. 16).
Pobádaní milosťou Ducha Svätého a priťahovaní Otcom veríme a vyznávame o Ježišovi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16). Na skale tejto viery, ktorú vyznal svätý Peter, postavil Kristus svoju Cirkev.
2. ČLOVEK V BOŽOM PLÁNE
Človek je najkrajšie, ale zároveň najtajomnejšie stvorenie na zemi Zaoberajú sa ním rôzne vedné odbory: fi1ozofa, psychológia, sociológia, antropológia, medicína a mnohé ďalšie. Skúmajú ho z rôznych hľadísk, ale aj tí najväčší vedci hovoria o človekovi ako o tvorovi neznámom. I napriek pokroku vedeckého bádania zostáva človek sám sebe veľkým tajomstvom. „Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.“ (Ž 64, 7) Ľudia hľadajú. odpovede na otázky, ktorými chcú odhaliť toto tajomstvo o sebe. Pýtajú sa: Kto je človek? Kto som ja? Ako sa objavil človek na zemi? Aký je človek? V čom je zmysel jeho života? Aké má človek poslanie? Čo bude s ním po smrti? Najúplnejšiu odpoveď na tieto a podobné otázky o tajomstve človeka nám dáva Božie zjavenie. Nachádzame ich predovšetkým v osobe, živote a učení Ježiša Krista. V uzneseniach Druhého vatikánskeho koncilu čítame: „Kristus, nový Adam, práve týrn, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho poslania.“ (GS –RaN (Radosť a nádej), 22)
Človeka stvoril Boh z lásky
Prírodovedci vypracovali teóriu, podľa ktorej sa všetky vyššie živé organizmy vyvíjali v priebehu miliónov rokov z nižších organizmov. Podľa tejto teórie mal by byť človek posledným stupňom vývoja. Či to skutočne tak aj bolo – na to veda zatiaľ nemá istú a definitívnu odpoveď. Veda tvrdí s istotou iba to, že v určitom čase sa uprostred živých tvorov na Zemi objavil človek ako rozumný tvor, tvorca civilizácie, kultúry a pokroku. Kedy to bolo a kde, na to veda ešte nedokáže odpovedať. O pôvode prvého človeka sa dozvedáme z Božieho zjavenia. Hovorí nám, že človeka stvoril Boh z lásky. Vo Svätom písme čítame: Potom Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa stal človek živou bytosťou. (Gn 2, 7,) Sväté písmo dáva prvým ľuďom symbolické mená: Adam a Eva. Voláme ich prarodičmi celého ľudského pokolenia, lebo od nich pochádzajú všetci ľudia. Ich šťastný život na zemi nazýva Sväté písmo raj. O tom, ako Boh stvoril prvých ľudí, Božie zjavenie nehovorí. To zostáva pre nás tajomstvom. Môžeme veriť, že Boh stvoril telo prvých ľudí vývojom. Veriacemu neprekáža prijať názor, že človek má telo z prírody. Boh mohol na jeho stvorenie použiť celú prírodu a jej zákony, podobne ako použil rodičov pri stvorení nás. Od Boha nepochádzajú iba prví ľudia. Nebeský Otec je stvoriteľom všetkých. On dáva život každému človekovi. Telo dáva prostredníctvom rodičov, ale dušu stvoruje priamo a bezprostredne on. Výstižne to vyjadrujú slova rnakabejskej matky, ktorá aj so svojimi siedmimi synmi položila život za vieru v Stvoriteľa: „ Neviem, ako ste povstali v mojom lone, ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala k vytvoreniu každého z vás, ale Stvoriteľ sveta.“ (2 Mak 7, 22)
Človek – koruna tvorstva
Človek je tajomnou bytosťou najmä preto, že sa v ňom stretávajú dva svety: svet hmoty a svet ducha. Žije akoby uprostred nich. Ľudské telo pozostáva z tých istých prvkov, ktoré sa nachádzajú v rastlinách i vo zvieratách. Potrebuje tie isté podmienky na život. V mnohom sa im podobá. Vidí, počuje a cíti ako zvieratá. Hoci je človek svojím telom spätý s prírodou, predsa je výnimočným stvorením. Každý z nás objavuje v sebe duchovné schopnosti: rozum, slobodu a svedomie. Nimi sme odlíšení od zvierat a neporovnateľne viac ako ony. Svojím vnútrom prevyšujeme celý hmotný svet. „Človek svojím vnútrom presahuje vesmír.“ (RaN, 14)
Hoci sa v človekovi stretávajú dva svety, je jedinou, nedeliteľnou bytosťou. Je jeden celok telo a duša. Ľudské telo je hmotné. Je späté s prírodou a od nej závisle. To ale neznamená, že nemá žiadnu cenu. V uznesení II vatikánskeho koncilu sa o tom hovorí: „Človek teda nesmie pohŕdať svojím telesným životom. Práve naopak, musí považovať svoje telo za dobré a mať ho v úcte, pretože je stvorené od Boha a má byť vzkriesené v posledný deň.“ (RaN, 14) Ľudská duša je duchovná a nesmrteľná. Nemôžeme ju vidieť, prejavuje sa ale schopnosťami, ktoré Boh vložil do nášho vnútra. Dušou je človek zase spätý s duchovným svetom. .
Človek práve svojou dušou a jej schopnosťami je korunou stvorenia. je viac ako všetky zvieratá, rastliny a hmotné veci. Vládne nad prírodou a podmaňuje si ju. Všetky ostatné tvory sú mu podriadené a slúžia jeho dobru. Vo Svätom písme o tom čítame: „Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy: ovce a všetok domáci statok aj všetku poľnú zver, vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.“ (Ž 8,5-9) .
Človek je Boží obraz
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Vo Svätom písme o tom čítame: Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril. (Gn 1, 2 7) To znamená, že sa človek podobá Bohu. V tom je nesmierna vznešenosť a dôstojnosť každého človeka. Svoj obraz vložil Boh do nášho vnútra. Hlavnými znakmi podobnosti s Bohom sú duchovné schopnosti: rozum, slobodná vôľa a láska, ktorými obdarova1 našu dušu. Preto hovoríme, že človek sa podobá Bohu duchovnou a nesmrteľnou dušou.
Hlavným znakom podobnosti človeka s Bohom je rozum. e to duchovná schopnosť, ktorú sme dostali na poznávanie pravdy. Vďaka rozumu je človek osobou! Uvedomuje si seba samého a nadväzuje kontakt s celým stvoreným svetom. Pomocou rozumu poznávame svet a vieme sa v ňom orientovať. Ním objavujeme tajomstvá prírody a vládneme nad svetom. Najväčším dobrodením rozumu je, že môžeme poznávať Boha a vnímať jeho lásku.
Veľkým znakom Božieho obrazu v nás je aj slobodná vôľa. Boh nám ju daroval, lebo chcel, aby človek bol slobodnou bytosťou. Sväté písmo hovorí, že ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. (Sir 15, 14) Slobodná vôľa je schopnosť rozhodnúť sa pre Boha, ale aj proti nemu. Nemáme ju na to, aby sme si robili, čo chceme. Dostali sme ju na to, aby sme si volili dobro a odmietali zlo. Sloboda je veľký Boží dar. Človek ju môže aj zneužiť. To sa stáva vtedy, keď povie Bohu nie, čiže keď sa rozhodne pre niečo zlé. Tým ale poškodzuje a okliešťuje svoju slobodu a veľmi si škodí. Boh veľmi rešpektuje našu slobodu, preto nám svoju lásku nevnucuje, ale ponúka Potvrdzujú to slova Svätého písma: „Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty a potomstvo tvoje, keď budeš milovať Pána, Boha svojho, a poslušne a verne sa k nemu vinúť. (Dt 30, 19-20)
Človek je tvor spoločenský
Ľudia sa z Božieho rozhodnutia spájajú do spoločenstiev. Vzájomne sa dopĺňajú a jeden druhému pomáhajú. Preto voláme človeka tvor spoločenský. K životu potrebuje iných a druhí zasa potrebujú jeho. Túto povahu človeka žiť v spoločenstve s inými vyjadruje Sväté písmo slovami: „Nie je dobré byť človeku samotnému.“ (Gn 2, 18) Človek si sám nepostačí. Je závislý od druhých ľudí. Jeho život sa môže rozvíjať a napĺňať len v spoločenstve s inými ľuďmi.
Základným spoločenstvom pre každého človeka na svete je rodina. V nej prichádza na svet a v rodine prežíva prevažnú časť svojho života. Toto prirodzené určenie človeka pre život v spoločenstve rodiny naznačuje Sväté písmo takto: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich.“ (Gn 1, 27) Rodina je základnou bunkou každého spoločenstva na svete.
Ľudia sa spájajú aj do väčších spoločenstiev, ako sú mestá, dediny, národy a štáty. Všetky ľudské spoločenstvá vytvárajú jednu veľkú rodinu ľudského pokolenia. Jednotu medzi ľuďmi pomáha vytvárať spravodlivosť a najmä vzájomná láska. Ňou sa jednotlivé spoločenstvá – rodiny, kolektívy, národy, ba celé ľudstvo – podobajú jednote troch Božských osôb v Najsvätejšej Trojici. Láska je osobitným znakom Božieho obrazu v nás. Ňou sa najviac podobáme Bohu, lebo Boh je Láska. Pán Ježiš povedal: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal… Ja som v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ (Jn 17, 2 1-23)
Ľudia sú Boží synovia a dcéry
Najvyššia hodnosť a dôstojnosť človeka je v tom, že je povolaný za Božie dieťa. Boh už prvých ľudí v raji povolal do hodnosti Božích synov a dcér. Dal im zvláštny nadprirodzený dar, ktorý voláme Boží život alebo milosť posväcujúca. Ním boli povýšení do spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou a mali účasť na vnútornom Božom živote. Tento dar je vrcholným znakom podobnosti človeka s Bohom. Prví ľudia, žiaľ, hodnosť Božieho synovstva hriechom stratili. Pán Ježiš toto povolanie ľudí za Božích synov a dcéry obnovil. Svojím vykúpením ľudom znovu získal a ponúka dar Božieho života. Vďaka tomuto veľkému daru nás nebeský Otec opäť prijíma za svojich synov a dcéry a umožňuje nám žiť v spoločenstve lásky Najsvätejšej Trojice. Svätý Pavol apoštol o našom povolaní k hodnosti Božích detí napísal: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.“ (Ef 1, 3-6)
Pre hodnosť Božieho synovstva človek prevyšuje rastliny, zvieratá a celý hmotný svet. V človekovi sa celé stvorenie zapája do oslavy Stvoriteľa. Všetky veci stvoreného sveta majú človekovi poslúžiť na uskutočňovanie jeho lásky k nebeskému Otcovi.
Človek je stvorený pre nebo
Žiaden človek na svete sa nenarodil iba náhodou. Sme tu a žijeme, lebo nás Boh chcel. On má svoj zámer s každým človekom. Výstižne to vyjadruje liturgická modlitba: „Z lásky si človeka stvoril, na cestu lásky ho neprestajne voláš, aby si mu dal podiel na svojej večnej láske.“ (Rímsky misál). Boží plán s ľuďmi je, aby boli šťastní. Stvoril nás preto, aby sa s nami podelil o svoje večné šťastie. Boh nám svoje šťastie nevnucuje. Sami sa oň musíme spoluprácou s Bohom pričiniť. Robíme to najmä. vtedy, ak zachovávame Božie prikázania.
Boh chce, aby sme sa aj teraz mali dobre a boli šťastní. Preto nám prichystal prírodu a jej bohatstvá. Ak používame dary prírody podľa jeho vôle, pričiňujeme sa o šťastný život na zemi. Hoci na svete všetko slúži dobru človeka, predsa zisťujeme, že úplné a trvalé šťastie tu na zemi nemôžeme nájsť. Sme stále nespokojní. Keď dosiahneme jedno, už túžime po druhom. Naša túžba po šťastí prevyšuje všetky dobrá zeme. I tá najväčšia radosť na zemi sa raz skončí. To je vtedy, keď príde smrť. Nemusíme sa ale báť, že sa naša túžba po šťastí nikdy nesplní. Veď máme nesmrteľnú dušu a náš život bude pokračovať aj po smrti.
Božia láska pre naše trvalé a dokonalé šťastie pripravila iný svet. Voláme ho nebo. Tam nájdeme svoje večné šťastie v Bohu. Vo Svätom písme o svete úplného šťastia a radosti bez konca čítame: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9) Preto tento svet považujeme iba za dočasný domov. Celý náš pozemský život je prípravou na nebo. Je putovaním do nášho večného domova. „Naša vlasť je v nebi.“ (Flp 3, 20)
3. BOH – ZÁCHRANCA ĽUDÍ PORANENÝCH HRIECHOM
Človek bol stvorený pre lásku a šťastie. A predsa vidíme na zemi veľa bolesti a nešťastia. Všetko zlo na svete zapríčinil hriech. Vo Svätom písme sa dočítame, ako sa prvý hriech vlúdil do života ľudí. Prví ľudia žili spočiatku v spoločenstve s Bohom a boli šťastní. Svoje trvalé šťastie si ale mali zaslúžiť. Mali sa oň pričiniť poslušnosťou voči Bohu. Skúšku ich poslušnosti opisuje Sväté písmo obraznou rečou. Boží príkaz znázorňuje podobenstvom o strome a zakázanom ovocí. Zlý duch závidel ľudom ich šťastie. Oklamal prvých ľudí a naviedol ich, aby neposlúchli Boha. Urobili, čo sa mu nepáčilo, a tak sa dopustili prvého hriechu. Prvý hriech ľudí prechádza na každého človeka, preto ho voláne „dedičný hriech“. Je to vlastne hriech celého ľudského pokolenia. Pre zákon spolupatričnosti všetkých ľudí každý človek má podiel na jeho vine. Výnimkou je Panna Mária. Boh ju uchránil pred dedičným hriechom pre budúce zásluhy Vykupiteľa. Preto ju voláme Nepoškvrnená.
Následky dedičného hriechu
Ľudia sa pokúsili zariadiť si život bez Boha, ale dopadlo to veľmi zle. Po hriechu prišiel zaslúžený trest. Najväčším nešťastím je, že ľudia stratili Boží život a s ním aj právo Božieho synovstva. Znemožnili si prístup do neba. Hrozil im osud zlého ducha – večné zatratenie. Prvý hriech zranil celého človeka. Ľudské telo za trest podlieha chorobám a trápeniam a nakoniec musí zomrieť. Prvý hriech vážne poškodil aj ľudské vnútro, najmä rozum a slobodnú vôľu. Rozum sa im zatemnil a otupila sa ich schopnosť poznávať pravdu. Hriech oklieštil a oslabil slobodnú vôľu. Človek sa len ťažko a s námahou rozhoduje pre. dobro. Je náchylný na zlé. V uzneseniach Druhého vatikánskeho koncilu o tom čítame: „Celý individuálny i kolektívny život človeka sa javí ako dramatický zápas medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou. Ba človek zisťuje, že je neschopný sám od seba účinne premáhať nápory zla, takže každý sa cíti akoby spútaný reťazami… Hriech oklieštil človeka a prekáža mu dosiahnuť svoju plnosť“ (RN, 13)
Hriech uvrhol ľudí do nešťastia
Človek hriechom porušil poriadok v sebe, medzi ľuďmi i v prírode. Musí za to platiť veľkú daň. Namiesto radosti má plač a smútok. Pokoj medzi ľuďmi vystriedalo násilie, vraždy a vojny. Ľudia sa na vlastnej skúsenosti presvedčili, že bez Boha sa nedá šťastne žiť. Dokazujú to celé dejiny ľudského pokolenia.
Hlavnou príčinou ľudského nešťastia je to, že sa ľudia hriechom odvrátili od Boha a vytrhli z jeho lásky. Namiesto dôvery a lásky začali sa ho báť. Sväte písmo to konštatuje slovami: „ Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bal som sa, ze som nahý, a preto som sa skryl.“(Gn 3, 10) V hriechu zostáva človek hrozne sám. Objavuje v sebe prázdnotu a skľúčenosť Nevie ho nič trvalo uspokojiť. Bez Boha sú ľudia veľmi opustení a nešťastní.
Hriech narušil aj vzťah človeka k človekovi. Zničil priateľstvo medzi ľuďmi a vyhasil bratskú lásku. Po Kainovej vražde vlastného brata prichádzajú na svet nove vraždy a vojny. Ľudia vykorisťujú jeden druhého a zapríčiňujú si mnoho. zla. Celé dejiny ľudstva potvrdzujú bolestnú skúsenosť: byť proti Bohu znamená byť aj proti človekovi. Keď ľudia žijú ďaleko od nebeského Otca, zabúdajú, že sú bratia. Potom sa medzi sebou hašteria a spôsobujú si mnoho nešťastia. Svätý Pavol apoštol o svete bez Božej lásky výstražne napísal: „Ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.“ (Gal 5, 15)
NEBESKY OTEC PRISĽÚBIL VYKUPITEĽA – PROTOEVANJELIUM (PRVÉ EVANJELIUM)
Ľudské pokolenie sa pre hriech ocitlo vo veľkej biede a nešťastí. Ľudia sa sami nevládali zbaviť zla, ktoré ich zotročovalo. Nachádzali sa akoby v slepej uličke a zo svojho poblúdenia nevedeli nájsť východisko. Mnohí ľudia v priebehu vekov na Boha celkom zabudli. Namiesto neho si vymýšľali rôzne božstvá. Boh na ľudí nikdy nezabudol. Dávne dejiny ľudského pokolenia nerozprávajú iba o veľkom nešťastí, do ktorého uvrhol ľudí hriech. Sú to príbehy aj o veľkej láske Boha voči ľuďom. On ľudí nikdy neprestal milovať. Kráčal s nimi od samého začiatku Všetko, čo pre ľudí robil, smerovalo k jedinému: k záchrane človeka z nešťastia hriechu.
Boh dal ľuďom nádej na záchranu tak, že im prisľúbil Vykupiteľa. Prvý lúč nádeje svitol pre ľudí už v raji. Vtedy prisľúbil: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15)
Nebeský Otec tento prísľub záchrany v priebehu vekov mnoho ráz zopakoval. Najmä ústami prorokov vzbudzoval a udržova1 v ľuďoch túžbu po vykúpení. Prorok Izaiáš napísa1: „Hľa, váš Boh! On sám príde a spasí vás.“ (Iz 35, 4)
4. ÚLOHA VYVOLENÉHO NÁRODA V DEJINÁCH SPÁSY
Izraelský národ zohral mimoriadnu úlohu v príprave ľudstva na vykúpenie. Jeho poslaním bolo uchovať vieru v jedného Boha a opatrovať túžbu po Vykupiteľovi. Z neho podľa tela pochádza aj Vykupiteľ – Ježiš Kristus.
Dejiny izraelského národa sa začínajú patriarchami – Abrahámom, Izákom a Jakubom. Boh si vyvolil Abraháma za priateľa a spojenca. Uzavrel s ním zmluvu a dal mu prisľúbenie. Abrahám sa stal otcom všetkých veriacich. Izákov syn Jakub – Izrael mal dvanásť synov, z ktorých sa v Egypte rozrástol izraelský národ.
Po niekoľkých storočiach Izraelitov Boh zázračne vyviedol z Egypta pod vedením Mojžiša. Po prechode cez Červené more Boh s nimi na Sinaji uzavrel zmluvu. Dal im desať Božích prikázaní. Vtedy sa izraelský národ stal vyvoleným Božím ľudom a nositeľom Božích prisľúbení. Po štyridsaťročnom putovaní na púšti sa Izraeliti usadili v prisľúbenej zemi – v Kanaáne. V období sudcov bol vládcom národa sám Boh; Zastupovali ho sudcovia, z ktorých najvýznamnejší boli: Gedeon, Samson, Samuel. Potom nastala doba kráľov. Najslávnejšími kráľmi boli Dávid a Šalamún. Potom prišlo na národ obdobie skúšok a trestu za neveru: asýrske a babylonské zajatie. V zajatí sa mali Izraeliti spamätať zo svojho poblúdenia. Po návrate do vlasti o to túžobnejšie očakávali prisľúbenú záchranu.
Zvláštnu úlohu v izraelskom národe mali proroci. Boli ohlasovateľmi záchrany. Oznamovali Božiu vôľu a chránili ľud pred neverou. Vyzývali ľud k vernosti Božej zmluve a ohlasovali aj tresty za jej porušenie. Ich hlavnou úlohou bolo živiť nádej a udržiavať v ľuďoch túžbu po vykúpení. Najvýznamnejšími prorokmi boli: Eliáš, Elizeus, Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel. Okrem nich účinkovali ešte aj tzv. malí proroci: Baruch, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš.
Svätý Ján Krstiteľ- predchodca Pána
Celkom na konci obdobia prípravy ľudstva na vykúpenie vystúpil najväčší z prorokov – svätý Ján Krstiteľ. On bezprostredne pripravova1 cestu pre Krista, preto ho voláme predchodca Pána. Vyzýval ľudí k obráteniu. Na znak pokánia krstil ľudí vodou. Keď k nemu prichádzali zástupy, povedal im: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte… to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ (Jn 1, 26-33)
Svätý Ján Krstiteľ preukázal Kristovi mimoriadnu službu. Uviedol ho medzi ľudí a oznámil im, že Vykupiteľ už prišiel. Pána Ježiša pomenoval Baránok Boží a pod týmto menom ho predstavil ľuďom. Tým naznačil, že sa Kristus za nás obetuje, aby nás oslobodil od hriechov. Povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta! Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý.je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ (Jn 1, 29-31)
Svätý Ján Krstiteľ zavŕšil svoj život mučeníckou smrťou. Herodes mu dal sťať hlavu. Pán Ježiš vydal o Jánovi Krstiteľovi takéto svedectvo: „Veru, hovorím vám: medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“ (Mt 11, 11)
5. SYN BOŽÍ MEDZI NAMI
Panna Maria – Vykupiteľova Matka
Posledným krokom nebeského Otca v príprave na príchod Vykupiteľa bolo vyvolenie Panny Marie. Ona sa stala cestou, po ktorej prišiel Vykupiteľ na svet. Sv. Pavol apoštol napísal: „ Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.“ (Gal 4, 4 5)
Mária – dcéra Izraela -Bohorodička
Panna Mária pochádza zo vznešeného rodu kráľa Dávida. Jej rodičia sa volali Joachim a Anna. Pán Boh ju od samého začiatku života uchránil od poškvrny hriechu bola nepoškvrnene počatá Obdaroval ju aj duchovnými darmi a milosťou, preto ju anjel pozdravil „Zdravas, milosti plná.“ (Lk 1, 28)
Panna Mária dostala v plánoch Božej lásky výnimočne poslanie. Boh si ju vyvolil za Matku Božieho Syna – Vykupiteľa sveta. Skôr než sa Boží plán uskutočnil, Panna Maria sa zasnúbila so sv. Jozefom. Mal sa stať ochrancom a pestúnom Pána Ježiša.
Boh svoje plány s Pannou Máriou nechcel uskutočniť proti jej vôli. Preto poslal anjela Gabriela do Nazaretu s Božím posolstvom. Anjel jej oznámil, že sa stane Matkou Božou. Panna Mária poslušne prijala Božie rozhodnutie a pokorne s nim súhlasila: „ Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38) Tak povedala Bohu svoje áno. Vtedy sa začali plniť Božie posľúbenia o záchrane ľudstva. Po zvestovaní sa stala Matkou Vykupiteľa a začala ho nosiť pod svojim srdcom. Stala sa novou Evou, aby svojou poslušnosťou napravila, čo Eva pokazila neposlušnosťou.
Panne Márii dávame titul Bohorodička, lebo Syn Boží mal od nej ľudské telo. Ako najlepšia matka sa o Ježiša s láskou starala. Žila s nim v Nazarete a posluhovala mu vo všetkom, čo potreboval.
Tajomstvo Kristovho vtelenia
Syn Boží prišiel z neba na zem a stal sa človekom pri Zvestovaní Panny Márie v Nazarete. Vtedy ho Panna Mária počala z Ducha Svätého a začala nosiť pod srdcom. Naplnilo sa to, čo jej povedal anjel Gabriel: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ta zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lk 1, 35) Túto veľkú udalosť príchodu Syna Božieho na svet nazývame VTELENIE.
Vtelenie je nerozlučné spojenie božstva a človečenstva Kristovho. Jeho človečenstvo, t. j. telo a duša, ktoré Duch Svätý utvoril pod srdcom Panny Márie, Syn Boží si zobral za svoje a raz navždy sa s ním zjednotil. Jeho božstvo, telo a duša tvoria jedinú bytosť Kristovu. Je to veľké tajomstvo našej viery, ktoré nikdy nepochopíme.je dôkazom nekonečnej lásky Boha k človekovi.
Vtelením sa Boží Syn navždy sprítomnil medzi nami. Stal sa jedným z nás. Bol od večnosti Božím Synom a stal sa aj synom človeka. Začal byť naším ľudským bratom. V uzneseniach Druhého vatikánskeho koncilu čítame: „Lebo svojím vtelením sa Syn Boží určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, uvažova1 ľudskou mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Panny Márie naozaj sa sta1 jedným z nás, vo všetkom nám podobný, ale bez hriechu.“ (RaN, 22)
Ježišov pozemský život
Pán Ježiš sa narodil v Betleheme za čias rímskeho cisára Augusta. Jeho narodenie je najradostnejšia udalosť v dejinách. Je taká dôležitá, že podľa nej počítame náš letopočet. Kristovo narodenie znamená začiatok novej epochy ľudstva. Vtedy prišla na svet Božia láska.
Ježišov pozemský život členíme na skrytý život a verejné účinkovanie. Skrytý život je úsek Kristovho života do jeho 30. roku. Vtedy ľudia ešte nevedeli, že je Syn Boží. Považovali ho iba za obyčajného človeka. Posledné tri roky jeho pozemského života voláme verejné účinkovanie. Vtedy ako učiteľ chodil po celej krajine a vyučoval ľudí. Konal ako Mesiáš – Záchranca ľudí.
Pán Ježiš svoje detstvo prežíval v nazaretskej rodine. V Nazarete žil až do tridsiateho roku, preto dosta1 meno Nazaretský. Svoj skrytý život v Nazarete zasvätil práci a modlitbe. Bol robotníkom. Vykonával namáhavú prácu tesára. Poznal, čo je námaha a pot. Tak posvätil ľudskú prácu a dal nám príklad. Chcel nás naučiť, aby sme aj prácou oslavovali Boha. So svojím nebeským Otcom Pán Ježiš žil neustále v dôvernom spoločenstve. Žil celkom len pre Otca a ustavične sa mu prihováral v modlitbe.
Pred svojím verejným vystúpením sa Pán Ježiš dal pokrstiť Jánovi Krstiteľovi. Vtedy na neho zostúpil Duch Svätý a bol pomazaný za Božieho Služobníka a poslaný hlásať posolstvo Božej lásky. Na verejné účinkovanie sa Ježiš pripravoval modlitbou a pôstom. Utiahol sa na púšť a v samote rozjímal o svojom poslaní. Po skončení 40-dňového pôstu dovolil, aby ho zlý duch pokúšal. Chcel nám dať príklad, ako sa aj my máme správať v pokušení.
Na začiatku verejného účinkovania si Pán Ježiš vyvolil dvanástich apoštolov. Mali sa stať jeho priateľmi a neskoršie zástupcami na zemi. Povolal si týchto apoštolov: Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Tomáša, Matúša, Jakuba, Júdu Tadeáša, Šimona a Judáša Iškariotského, ktorý ho zradil. Apoštoli všade chodili s Ježišom a boli svedkami všetkého, čo učil a robil.
Svoj život na zemi Pán Ježiš zavŕšil uskutočnením diela vykúpenia – zomrel za nás na kríži a vsta1 zmŕtvych. Na štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní sa so svojím osláveným telom vrátil k nebeskému Otcovi do neba.
Ježiš je historická osoba
Ježišov život je zapísaný v najkrajšej knihe, ktorú voláme Evanjelium. Napísali ho štyria evanjelisti: Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Zachytili v ňom najmä posledné tri roky Kristovho života – verejné účinkovanie. V Evanjeliu nachádzame svedectvo o všetkom, čo Ježiš učil a robil pre našu záchranu. Je zároveň historickým dôkazom o tom, že Ježiš skutočne žil na zemi. Evanjeliá sú hlavným svedectvom o živote a učení vteleného Slova, nášho Spasiteľa.! (DV (Dei Verbum) –BS (Božie Slovo), 17) .
Historickým svedectvom o Kristovi sú aj iné kresťanské spisy, ktoré boli napísané v druhej polovici prvého storočia alebo začiatkom druhého storočia. Sú to najmä Skutky apoštolov a Listy apoštolov: Pavla, Jána, Petra, Jakuba a Júdu. Vzácnym svedectvom sú aj spisy apoštolských otcov: Polykarpa, Ignáca, Klementa a spis Didaché.
Okrem Evanjelií a ostatných prvokresťanských spisov správu, že Kristus skutočne žil na zemi, podávajú aj súveké dejepisné pramene nekresťanského pôvodu. Sú to spisy, ktoré spomínajú Krista.
Ľudia, čo ich napísali, zmieňujú sa o Kristovi, hoci neboli kresťanmi, ale naopak, často boli proti kresťanom nepriateľsky zaujatí. Najvýznamnejšie nekresťanské svedectva, ktoré spomínajú Krista, nachádzame v spisoch Jozefa Flavia, Plínia Mladšieho, Tacita, Svetónia a iných. Ježiša spomína aj židovský Talmud – výklad Svätého písma Starého zákona.
Židovsky dejepisec Jozef Flavius vo svojej knihe Židovské starožitnosti píše: „ V tom čase žil Ježiš, človek múdry, ak ho vôbec možno nazvať človekom. Bol totiž divotvorcom a učiteľom ľudí, ktorí s láskou prijímajú pravdu. Strhol za sebou množstvo Židov a Grékov. Naši poprední ľudia ho obžalovali u Piláta, ktorý ho dal ukrižovať. Ale tí, čo ho od počiatku milovali, zostali mu verní. Na tretí deň sa im ukázal živý, ako to zvestovali Boží proroci, ktorí predpovedali o ňom, aj tisíce iných zázračných vecí.“ (Židovské starožitnosti, XVIII, 3, 3)
Presvedčivým svedectvom o tom, že Kristus skutočne žil, sú pre nás aj mučenici. Už v prvom storočí tisíce kresťanov položilo život za vieru v Ježiša Krista.
Ježiš Kristus je Syn Boží
Keď sa Pán Ježiš opýtal svojich apoštolov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 13-16) Kto je vlastne Ježiš Kristus? Odpoveď na túto otázku je v našom živote rozhodujúca. Je základným kameňom našej viery a celého kresťanského náboženstva.
Ježiš Kristus je druhá Božská osoba, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil. Ježiš Kristus je Bohočlovek, to znamená, že je opravdivým Bohom aj skutočným človekom. Kristus ako človek má ozajstné telo a dušu. Podobá sa nám vo všetkom okrem hriechu. Potvrdzujú to všetky udalosti jeho života. Narodil sa, jedol, pracoval, prežíval radosť, trpel a zomrel ako skutočný človek. Pán Ježiš je ale viac než človek. je opravdivý Boh, rovný Otcovi a Duchu Svätému.
O tom, že Pán Ježiš je Boží Syn, nás presviedča svedectvo nebeského Otca. On až dvakrát výslovne potvrdil, že Ježiš je Boží Syn. Stalo sa to pri krste Pána Ježiša a pri premenení na vrchu Tábor. Nebeský Otec vtedy o Kristovi vyhlásil: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17, 5)
Pán Ježiš aj sám dokázal, že nie je obyčajný človek, ale Boží Syn. Potvrdzuje to celý jeho život, jeho učenie a skutky lásky. Mnohokrát to sám výslovne vyhlásil: „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10, 30) „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 9) Vo svojich kázňach a modlitbách často nazýval Boha svojím Otcom. „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba.“ (Jn 17, 1)
Presvedčivými dôkazmi toho, že Kristus je Boží Syn, sú najmä jeho zázraky. Sám o nich povedal: „Keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi.“ (Jn 10, 38) Najväčším dôkazom, že Ježiš Kristus je Boží Syn, je jeho zmŕtvychvstanie.
6. JEŽIŠ KRISTUS – PRISĽÚBENÝ VYKUPITEĽ
Ježiš je očakávaný Mesiáš
Izraelský národ cez dlhé stáročia žil v očakávaní príchodu Vykupiteľa. Túžbu po Božej záchrane v národe udržovali Boží mužovia – proroci. Ústami prorokov Boh mnoho ráz predpovedal Mesiáša a pripravoval ľudí na jeho príchod. Prorok Izaiáš volal: „Hla, váš Boh! On sám príde a spasí vás.“ (Iz 35, 4) Keď vystúpil Ján Krstiteľ, všetci si o ňom mysleli, že azda on je Mesiáš. Ján Krstiteľ vyhlásil: „Ja nie som Mesiáš. Ja krstím vodou, Medzi vami stoji ten, ktorého nepoznáte“. (Jn 1, 20, 26)
Pán Ježiš hneď na začiatku svojho verejného vystúpenia vyhlásil, že on je očakávaný Mesiáš. V nazaretskej synagóge potvrdil, že sa na ňom spĺňajú všetky predpovede prorokov. Vtedy čítal: „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (Lk 4, 18-19) Po prečítaní tohto úryvku z knihy Izaiáša proroka dodal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4, 21)
Pomazanie Pána Ježiša Duchom Svätým za Mesiáša sa uskutočnilo po jeho krste v Jordáne. „Keď ho Ján pokrstil, videl otvorené, nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.“ (Mk 1, 10) Toto pomazanie Ježiša Duchom Svätým vyjadruje aj meno Kristus, po grécky Christos, po hebrejsky Mašiach a znamená pomazaný. Hovorí o jeho hodnosti a poslaní Mesiáša. Ježiš ako Kristus – Mesiáš, bol pomazaný Duchom Svätým za Kňaza, Proroka a Kráľa. Tieto tri úrady mesiášskeho poslania Pán Ježiš napĺňal a uskutočňoval potom všetkým, čo robil: verejným účinkovaním, kázňami, zázrakmi, ale nadovšetko svojím dielom vykúpenia, keď zomrel za nás na kríži a vstal zmŕtvych. Meno Ježiš zasa znamená Osloboditeľ – Záchranca – Spasiteľ.
Svätý Peter apoštol o Ježišovi ako o jedinom Mesiášovi – Záchrancovi ľudí povedal: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľudom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4, 12)
Kristus – učiteľ lásky
Po svojom krste v Jordáne začal Pán Ježiš chodiť po celej krajine a učil ľudí. Ľudia ho najčastejšie volali učiteľ, po hebrejsky Rabbi. Pán Ježiš toto oslovenie od ľudí prijímal. Povedal: „Vy ma oslovujete: Učiteľ a: Pane a dobre hovoríte, lebo to som.“ (Jn 13, 13) Kristus učil ľudí o nebeskom Otcovi a o jeho nesmiernej láske k nám. Jeho učenie voláme Evanjelium. Je to slovo gréckeho pôvodu a znamená blahozvesť, radostnú novinu alebo posolstvo Božej lásky. Obsahom Kristovho učenia je náuka o láske. Prišiel nás hlavne naučiť milovať Boha a všetkých ľudí.
Kristus učil ľudí nielen kázňami, ale aj svojím príkladom. Apoštolom povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13, 15) Všetkých ľudí pozýva k sebe, aby nasledovali jeho príklad: „Poďte ku mne všetci… učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ (Mt 11, 28-29) Svoju lásku k nám vyhlásil za vzor dokonalej lásky medzi nami: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Jn 15, 12)
Pán Ježiš poslucháčov svojej náuky o láske nazýva učeníkmi. Kristovými učeníkmi sú tí, čo prijímajú jeho slová a zachovávajú ich. Sám to povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8, 31-32) Rozoznávacím znakom Ježišových učeníkov je vzájomná láska. „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 35) Hlavnou podmienkou učeníctva je dávať Bohu vo všetkom prvé miesto a dôsledne ho nasledovať až po sebaobetovanie v službe lásky. Pán Ježiš o tom povedal: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojim učeníkom… A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byt mojím učeníkom… Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byt mojím učeníkom.“ (Lk 14, 26-2 7, 33)
Kristus ohlasuje Božie kráľovstvo
Pán Ježiš celý svoj verejný život zasvätil najmä ohlasovaniu Božieho kráľovstva. „Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“. (Mt 4, 23) Božie kráľovstvo – nebeské kráľovstvo – je nový svet lásky, v ktorom budú ľudia oslobodení z hriechu a jeho následkov a budú žiť v spoločenstve lásky s Bohom aj medzi sebou.
O Božom kráľovstve Pán Ježiš učil ľudí najmä v podobenstvách. „Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič.“ (Mt 13, 34) Keď sa ho učeníci pýtali, prečo hovorí v podobenstvách, odpovedal im: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ (Mk 4, 1 1-12)
Kristove podobenstvá sú rôzne prirovnania zo života ľudí alebo z prírody. Pomocou nich vysvetľoval ľuďom náuku o Božom kráľovstve. V podobenstve o rozsievačovi názorne vysvetlil, že Božie kráľovstvo sa sprítomňuje v srdci človeka počúvaním a zachovávaním Božieho slova. Postupný vzrast a rozširovanie Božieho kráľovstva zasa naznačil v podobenstve o horčičnom zrnku a kvase. O tom, že Božie kráľovstvo a dar nového života je najvyššou hodnotou pre každého človeka, povedal Pán Ježiš podobenstvo o poklade skrytom na poli a o perlách. Podľa nich sa človek má vzdať všetkého, aby mohol mať podiel na živote v Božom kráľovstve. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 33)
V podobenstve o milosrdnom otcovi a márnotratnom synovi vykreslil lásku nebeského Otca k hriešnikom, ktorí ľutujú svoje poblúdenie a chcú sa k nemu vrátiť. Je to zároveň pre každého človeka návod, ako sa možno vymaniť z otroctva hriechu. O láske medzi ľuďmi povedal Kristus podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a mnohé ďalšie.
Pán Ježiš vo svojich podobenstvách vysvetlil aj to, že Božie kráľovstvo na zemi ešte nie je zavŕšené a dokonalé. Znázornil to podobenstvom o kúkoli medzi pšenicou. Zavŕšenie a plnosť Božieho kráľovstva nastane až na konci sveta, keď Kristus dokončí Boží plán spásy. Tento eschatologický ráz Božieho kráľovstva vykreslil Pán Ježiš v podobenstvách o veľkej večeri, o rybárskej sieti, o boháčovi a Lazárovi, o desiatich pannách, o Poslednom súde a v mnohých ďalších. Najdôležitejšou Kristovou kázňou o Božom kráľovstve je Reč na vrchu. V nej načrtol základné pravidlá kresťanského života. Ohlásil v nej nové zákony Božieho kráľovstva. Je to akoby programové vyhlásenie Krista. Pán Ježiš v nej potvrdil platnosť Božích zákonov, ktoré Boh vyhlásil na Sinaji prostredníctvom Mojžiša. Obohatil ich a zdokonalil zdôraznením prikázania lásky. Najvzácnejším odkazom Reči na vrchu sú blahoslavenstvá a modlitba Otče náš. V nich máme súhrn celého Kristovho učenia.
Božie kráľovstvo – nový svet Božej lásky
Pán Ježiš neprišiel Božie kráľovstvo iba ohlasovať a o ňom učiť, ale hlavne sprítomniť ho a založiť medzi ľuďmi. Preto hneď na začiatku verejného účinkovania hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.“ (Mk 1, 15) Božie kráľovstvo je nový svet Božej lásky. V ňom majú noví ľudia žiť novým životom podľa nového prikázania lásky. Starý svet, v ktorom ľudia žili do príchodu Ježiša Krista, bol svetom vlády hriechu. Prvotný hriech uvrhol ľudí do otroctva zlého ducha, vytrhol ich zo sveta lásky a priniesol im nešťastie, bolesť a smrť. Hriech zruinoval človeka, zranil mu telo i dušu. Zničili spoločenstvo lásky ľudí s Bohom, ale aj medzi ľuďmi navzájom.
Kristus prišiel napraviť, čo ľudia hriechom pokazili. Hriešneho človeka prišiel obnoviť a vrátiť mu stratené Božie dary. Celé ľudstvo prišiel oslobodiť z otroctva zlého ducha a svet hriechu pretvoriť na svet lásky, v ktorom ľudia opäť môžu žiť v spoločenstve lásky s Bohom a navzájom medzi sebou.
Božie kráľovstvo je v prvom rade sám Kristus.. Na ňom ako na novom Adamovi a Hlave nového ľudstva sa dokonale napĺňa nadvláda Božej lásky, pretože bol poslušný Otcovi až na smrť. Svojou smrťou na kríži premohol hriech a jeho následky a svojím zmŕtvychvstaním obnovil ľudský život. Kristus je dokonalým obrazom nového človeka, žriedlom nového života a vzorom dokonalej lásky k nebeskému Otcovi. Preto sa na ňom v plnej miere uskutočňuje, zjavuje a odzrkadľuje Božie kráľovstvo. Hovorí o tom aj uznesenie koncilu: „A toto kráľovstvo sa ľuďom prejavuje v Kristových slovách a skutkoch, ako aj jeho prítomnosťou“. (LG –Svetlo národov, 5)
Pán Ježiš prišiel Božie kráľovstvo – nový svet – sprítomniť a budovať pre nás a spolu s nami. Do svojho krá1ovstva povoláva všetkých ľudí. Účasť na novom svete Božej lásky získavajú ľudia vierou v Krista a pokáním: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ (Mk 1, 15) Nový život, ktorý je ovocím Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, nadobúdajú ľudia krstom. Pán Ježiš o ňom povedal: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5) Ním ľudia opäť dostávajú hodnosť Božích synov a dcér a vstupujú do spoločenstva lásky s Najsvätejšou Trojicou. Boží život v duši spôsobuje, že kráľovstvo Božie je v nás. „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lk 17, 2 1) Čim viac rozvíjame našu vnútornú jednotu s Kristom, tým dokonalejšie sa v nás sprítomňuje Božie kráľovstvo. Toto kráľovstvo v nás rastie prijímaním ostatných sviatostí a uskutočňovaním prikázania lásky, ako to povedal svätý Pavol apoštol: „Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.“ (Ef4 15)
Kristus nás zároveň v krste pretvára na bratov a sestry, všetkých nás zjednocuje a utvára z nás jednu veľkú rodinu Božích detí. To je Božie kráľovstvo medzi nami. Počiatkom a obrazom novej rodiny ľudstva je Kristova Cirkev. V nej Kristus zjednocuje vykúpených ľudí do jedného spoločenstva lásky. Tak sa v Cirkvi už tu na zemi začína nový svet Božej lásky. V uznesení koncilu o tom čítame: „Cirkev sama je zárodkom a počiatkom tohto kra1ovstva na zemi. A zatiaľ čo sa pomaly vzmáha, túži po dokonalom kráľovstve a zo všetkých síl dúfa a veľmi túžobne si želá spojiť sa v .sláve so svojím Kráľom.“ (LG, 5) •
Božie kráľovstvo v nás a medzi nami sa tu na zemi ešte neuskutočňuje v dokonalom stupni. Náš pozemský život s Kristom je len začiatkom, predzvesťou a prísľubom plnosti Božieho kráľovstva v nebi. Teraz ho spolu s Pánom Ježišom budujeme našou vierou, nádejou a láskou. Kristus ho zavŕši až pri svojom slávnom príchode na konci vekov. Vzkriesením nášho tela dokončí obnovu človeka. Zároveň oslobodí od skazy hriechu celé stvorenie a obnoví celý vesmír, aby mal podiel na našom oslávení. Vtedy pre celé vykúpené ľudstvo definitívne nastane nový svet večnej Božej lásky. To už bude svet bez hriechu a nešťastia, v ňom ľudia nájdu pokoj a budú večne šťastní v Bohu. Bude to nový a dokonalý život vykúpeného ľudstva v Kristovi.
Kristove zázraky – znaky Božieho kráľovstva
Pán Ježiš Božie kráľovstvo neohlasoval len kázňami. Predstavil ho ľudom a sprítomňoval ho medzi nimi aj svojimi skutkami a znameniami. Najmä svojimi zázrakmi dosvedčoval, že Božie kráľovstvo už prišlo. Kristove zázraky rozprávajú o jeho božskej moci a nesmiernej láske k ľuďom. Nimi dokazoval, že je Boží Syn a očakávaný Mesiáš
Zázrak je neobyčajný skutok, ktorý môže urobiť iba Boh. Je to skutok, ktorý sa vymyká z obvyklých zákonitostí prírody, uplatňujú sa v ňom iné, nám neznáme zákony. Pán Ježiš mohol robiť zázraky, lebo je Boží Syn -je všemohúci. Počas verejného účinkovania robil veľa zázrakov: uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych k životu, utíšil búrku na mori, premenil vodu na víno, rozmnožil chlieb na púšti, vyháňal zlých duchov. Zo všetkých Kristových zázrakov vyžaruje jeho nesmierna láska k ľuďom. Mal súcit s ľudskou biedou, preto sa k trpiacim milosrdne skláňal a zázračne im pomáhal. „Dobre robí všetko, i hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“ (Mk 7, 3 7) Kristove zázraky sú opísané v knihách Evanjelií. Svätý Ján apoštol, ktorý bol očitým svedkom všetkého, čo Ježiš robil, napísal: „Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (Jn 20, 30-31)
Zázrakmi chcel Pán Ježiš naznačiť, že prišiel ľudí oslobodiť z hriechov a ich následkov – z utrpenia, nešťastia a smrti. Vo svojich zázrakoch predstavil nový svet bez hriechu. Kristove zázraky sú znakmi Božieho kráľovstva. Sú dôkazmi, že Božie kráľovstvo prišlo na svet a je prítomné medzi ľuďmi. Pán Ježiš povedal: „Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.“ (Lk 11, 20)
Sám Kristus nazval svoje zázraky znameniami, pomocou ktorých mali ľudia v ňom spoznať Mesiáša a začiatok Božieho kráľovstva na zemi. Potvrdzujú to jeho slová, ktoré odkázal Jánovi Krstiteľovi do väzenia: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Mt 11, 4-5)
Kristus – znamenie, ktorému odporujú
Prorok Simeon povedal Panne Márii pri obetovaní ježia v chráme tieto slová: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ (Lk 2, 34) Touto prorockou výpoveďou Boh naznačil, že Pán Ježiš búde mať aj nepriateľov. Povstanú proti nemu ľudia, ktorí ho budú nenávidieť a odmietnu jeho lásku.
Odporcami Krista boli v izraelskom národe najmä zákonníci a farizeji. Nenávideli ho preto, lebo im povedal pravdu do očí. Otvorene im vytkol ich chyby: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom…“ (Mt, 23, 27) Farizeji a zákonníci, ale aj mnohí iní ľudia odmietali Krista aj preto, lebo nechápali jeho kráľovstvo. Predstavovali si ho čisto pozemsky. Domnievali sa, že Kristus sa pričiní o oslobodenie Židov spod rímskej nadvlády a že sa Židia zmocnia vlády nad svetom. Takéto nesprávne chápanie Božieho kráľovstva sa často objavovalo aj v chápaní jeho učeníkov. Matka Zebedejových synov prosila Ježiša: „ Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate.“ (Mt 20, 21-22) Duchovný ráz svojho kráľovstva Pán Ježiš zreteľne vyslovil pred Pilátom: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ (Jn 18, 36)
Najväčšou vinou, ktorej sa Ježiš dopustil v očiach farizejov a zákonníkov, bolo to, že hlásal o sebe, že je Boží Syn. Považovali to za rúhanie sa Bohu a zločin hodný smrti. Povedali mu to otvorene: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ (Jn 10, 33) Ľudská zloba a nenávisť voči Kristovi bola až taká veľká, že ho odsúdili na smrť na kríži.
V úzadí nepriateľstva ľudí voči Kristovi stojí zlý duch. Veď Pán Ježiš nás prišiel oslobodiť z jeho moci a klamstva. Preto sa na neho hneval a podnecoval ľudí proti nemu. Pán Ježiš v predvečer svojho umučenia o ňom povedal: „Už vami nebudem veľa hovoriť lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec.“ (Jn 14, 30-31)
Liturgia domácej cirkvi: 33. nedeľa v Cezročnom období „A“
1. Úvodné obrady
Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, zažatú sviecu, sochu alebo obraz Panny Márie či ikonu sv. Rodiny. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.
V: V dnešnú nedeľu sa schádzame v kruhu našej rodiny, ktorá je „malou cirkvou“, uprostred ktorej je prítomný živý Ježiš. On sám nás uisťuje o svojej prítomnosti, keď hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20).
Počúvaním Božieho slova si dnes chceme uvedomiť tri dôležité veci: prvou je, že náš život je jedným veľkým darom, v ktorom sú prítomné mnohé ďalšie dary a talenty. Druhou skutočnosťou je, že máme bdieť a očakávať Ježišov príchod, pretože nás chce v plnosti obdarovať tým najväčším darom, pre ktorý sme stvorení a ním je večný život. A treťou, že večný život nezískame nečinnosťou, ale bdelou a vytrvalou službou, v ktorej využijeme a zveľadíme talenty a dary, ktoré sme od Pána Boha dostali. Túžime po tom, aby nám Ježiš raz povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.“
S: „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 21)
V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.
Chvíľa ticha
V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.(Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
V: Pane Ježišu, vieme, že všetky dary, ktoré sme dostali, pochádzajú z tvojej dobroty. Z celého srdca ti za ne ďakujeme. Pomôž nám premáhať strach a lenivosť, aby sa k tebe tieto dary nevracali nevyužité, ale, aby v dobrom srdci prinášali úrodu. O to ťa prosíme, lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
2. Spoločná modlitba Žalmu 112
(ak je možné, môže sa spievať)
V: V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi;
pokolenie spravodlivých bude požehnané. S.
V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.
Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý. S.
V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;
nikdy nezakolíše.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
nebude sa báť zlej zvesti. S
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.
Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť. S.
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša(Mt 25, 14-30)
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.
Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.
Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.
Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: «Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.»
Jeho pán mu povedal: «Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.»
Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: «Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.»
Jeho pán mu povedal: «Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.»
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: «Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.»
Jeho pán mu povedal: «Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.
Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.»“
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: Ježiš sa v dnešnom evanjeliu prirovnáva k pánovi, ktorý zveril svojim sluhom svoj majetok, svoje bohatstvo a odišiel na dlhší čas preč. Sluhom tak prejavil dôveru, že sa o jeho majetok budú dobre starať a keď sa vráti nájde ho ešte viac zveľadený. Svojich sluhov poznal a vedel kto má aké má schopnosti. Podľa toho im zveril rozličné množstvo svojho bohatstva. Jednému zveril päť talentov, inému dva a ďalšiemu jeden. Jeden talent predstavoval mieru 26. kg striebra, na ktoré bolo potrebné v Ježišovej dobe pracovať 20 rokov. Teda aj ten posledný sluha dostal do správcovstva veľmi veľké bohatstvo.
Každý z nás je služobníkom, ktorého Boh rozličným spôsobom obdaroval. Sme správcami, ktorých Boh miluje a dôveruje im. On nie zlým a nespravodlivým pánom, akého si predstavoval tretí sluha, pánom, ktorého by sme sa mali báť. Naopak, je dobrotivým Otcom. Prvým veľkým dôkazom jeho lásky a dobroty je to, že nám daroval život. Stvoril nás v láske našich rodičov a povolal nás prežiť život na tejto zemi v spoločenstve našej rodiny, príbuzných a priateľov. Náš život je prvým veľkým darom-talentom, za ktorý dnes chceme Bohu ďakovať. Vďaka tomuto daru môžeme mať a prijímať aj ostatné dary a talenty, ktorými nás Boh, často krát cez našich blížnych obdarováva. Aké dary a talenty máme od Pána Boha? (Jednotliví členovia rodiny sa môžu zdieľať o daroch, ktoré dostali. Môžu vyzdvihnúť aj dary a talenty tých druhých.) Musíme si však uvedomiť, že všetky tieto dary a talenty nemáme pre seba samých, ale pre iných. O tieto dary sa máme deliť s druhými a využívať ich pre službu našim blížnym. Len tak sa ich a aj náš život zveľadí a stane sa krajším. Ak by som sa bál a zakopal dary a talenty, podobne ako to urobil sluha z dnešného evanjelia, môj život by bol smutným. Vlastne, ani by nebol skutočným životom; zostal by zakopaným kdesi hlboko v zemi ako nejaká mŕtvola.
V uplynulých týždňoch sme mali možnosť byť na Slovensku svedkami toho, ako sa mnohí ľudia podelili o svoje dary a schopnosti s nami. Lekári, zdravotníci, vojaci, policajti, dobrovoľníci, tí všetci a mnohí ďalší sa rozhodli nezakopať svoje dary a talenty, ale dať ich do služby a tak nám pomôcť lepšie zvládať pandémiu. Aj za nich chceme dnes Pánu Bohu ďakovať.
Ako sa môžeme deliť o svoje dary a talenty s inými my? (Jednotliví členovia rodiny sa môžu o tom porozprávať a dať si aj malé predsavzatie do nastávajúcich dní týždňa.) Musíme si pripomenúť ešte jednu skutočnosť: aj nebeský Otec sa s nami podelil o ten najväčší dar, ktorý má – o svojho Syna. Otec nám daroval Syna a Syn nám daroval svojho Ducha. Len s jeho pomocou môžeme správne rozvíjať naše dary a milovať sa tak ako nás miluje Ježiš. Vieme, že on nezakopal svoj život, ale naopak daroval ho nám a tým nám odovzdal to najväčšie bohatstvo, ten najväčší talent – večný život v jeho kráľovstve. Preto všetky dary a talenty máme využívať takým spôsobom, aby nás Pán mohol s otvorenou náručou raz privítať v nebi a s úsmevom nám povedať: „Správne, dobrý a verný sluha, dobre si si počínal! Zveľadil si život na zemi do miery večného života.“ „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 21)
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
V: Teraz môžeme využiť naše hudobné talenty a spolu si zaspievať pieseň a osláviť ňou dobrého Pána Boha
(Je možné spolu zaspievať pieseň, „Svätosť je, to po čom túžim“, alebo aj inú vhodnú pieseň. Ak niektorí členovia rodiny hrajú na nejaký hudobný nástroj, môžu ho využiť…)
1. Svätosť je, svätosť je to, po čom túžim. Svätosť je, čo potrebujem.
Svätosť je, svätosť je to, čo chceš odo mňa Ty.
R: /:Vezmi si moje srdce, vezmi si moju myseľ, vezmi si moju vôľu, chcem byť Tvojím, Pane:/
2. Láska je…
3. Pravda je…
4. Milosť je….
5. Vďaky a prosby
V: V tejto chvíli chceme chváliť Pána Boha a ďakovať mu za naše dary a talenty, ktoré sme od neho dostali.
Spoločne volajme: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!
S: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!
– Pane, ďakujeme ti za dar života.
– Pane, ďakujeme ti za dar viery, ktorý sme v krste prijali.
– Pane, ďakujeme ti za dar večného života, ktorý sme skrze tvojho Syna Ježiša dostali.
– Pane, ďakujeme ti za dar sviatosti manželstva a za našu manželskú lásku.
– Pane, ďakujeme ti našu rodinu, za všetkých našich príbuzných a priateľov.
– Pane, ďakujeme ti za našu farnosť, za nášho pána farára (kaplána…) a za ich službu, vďaka ktorej zostávaš prítomný medzi nami.
– Pane, ďakujeme ti za všetkých lekárov, zdravotníkov a všetkých, ktorí sa starajú o chorých a zomierajúcich.
– Pane, ďakujeme ti za všetkých ľudí, ktorí nám slúžia svojimi darmi a talentami.
(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú vďaku za talenty a dary.)
V: Teraz chceme Pána Boha prosiť o potrebné dary a milosti pre nás i pre našich blížnych.
Spoločne volajme: Pane Ježišu, zostaň s nami a vypočuj naše prosby!
S: Pane Ježišu, zostaň s nami a vypočuj naše prosby!
– Pane Ježišu, daj nám srdce štedré a ochotné deliť sa o dary a talenty s našimi blížnymi.
– Pane Ježišu, chráň nás od hriechu lenivosti.
– Pane Ježišu, daj, nech všetky naše schopnosti využívame len na dobro a posvätenie nás i našich blížnych a na tvoju večnú slávu.
– Pane Ježišu, nedaj, aby nás premohol strach a beznádej; nech sú naše oči stále upreté na teba, lebo ty nás miluješ a chrániš ako Pastier svoje stádo.
– Pane Ježišu, v tomto týždni sme oslávili sviatok sv. biskupa Martina, patróna našej diecézy; prosíme ťa o dar nového otca biskupa, ktorý bude dobrým pastierom pre našu diecézu.
– Pane Ježišu, odmeň večným životom všetkých našich zosnulých dobrodincov a tých, ktorí nám na tejto zemi pomáhali.
(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu.)
6. Modlitba Pána
(Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)
V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš.
S: Otče náš…
7. Požehnanie
(Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)
(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Zakončíme našu domácu liturgiu tým, že Márii, Kráľovnej rodiny, zveríme našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.
S: Zdravas Mária… alebo Pod tvoju ochranu…
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.
Oznamy 33. nedeľa v cezročnom období
- Povzbudzujeme Vás, aby ste sa vo svojich rodinách pomodlili Liturgiu domácej cirkvi na dnešnú nedeľu. Jej text nájdete na levoca.minoriti.sk kde môžete sledovať aj priamy prenos dnešnej svätej omše o 11.00.
- Dnešná zbierka je určená pre kňazský seminár. Seminár môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu SK52 0900 0000 0001 0138 0460, VS: 412050856. Od dnes do budúcej nedele je v našom chráme na tento účel vyhradená označená pokladnička pri vchode (tam, kde bývali pohľadnice).
- Úplné odpustky pre zomrelých spojené s návštevou cintorína je možné tento rok kvôli pandémii získať počas celého novembra.
- Od pondelka (16.11.) je možné sláviť verejné bohoslužby s obmedzením na 50 percent kapacity kostola. Naďalej ostáva v platnosti všeobecný dišpenz od povinnosti účasti na bohoslužbách.
U nás platí predchádzajúci poriadok svätých omší: v pondelok až piatok o 7.00, 15.50; v sobotu o 7.50 a 15.50; v nedeľu o 9.00, 11.00, 16.00, 18.00.
V Bazilike sv. Jakuba sväté omše budú slávené od pondelka do piatku o 6.00 a 18.00, v sobotu o 6.30 a 19.00 a v nedeľu o 8.00, 10.00 a 19.00.
V gymnaziálnom kostole o 9.00. - V utorok je sviatok sv. Alžbety Uhorskej – patrónky Františkánskeho svetského rádu. O 15.00 sa pred vystavenou Sviatosťou oltárnou budú modliť členovia tohto rádu Františkánsky ruženec o siedmych radostiach Panny Márie.
- Vo štvrtok po rannej svätej omši začne v Bazilike sv. Jakuba farská celodenná poklona Sviatosti oltárnej. Ukončená bude o 17.30 požehnaním. Počas celého dňa bude v kostole možnosť vyspovedať sa.
- V rámci 3. ročníka Diecéznej školy viery bude u nás vo štvrtok po svätej omši o 15.50 prednáška a diskusia na tému Viera v Ježiša, jednorodeného Božieho Syna. Prednášku a prezentáciu si môžete stiahnuť na levoca.minotiti.sk
- V piatok po svätej omši prosíme o upratovanie kostola spoločenstvo Modlitby matiek. Dobrovoľníci sú vítaní.
- V sobotu, na sviatok Obetovania Panny Márie, bude v bazilike na Mariánskej hore svätá omša o 10.00.
- Sviečku za nenarodené deti si môžete do konca novembra zakúpiť pri vchode do kostola za odporúčaný príspevok 1€ a prispieť tak na činnosť a projekty Fóra života.
- Liturgický kalendár:
- utorok – sviatok sv. Alžbety Uhorskej, patrónky Františkánskeho svetského rádu
- sobota – spomienka Obetovanie Panny Márie
- nedeľa – slávnosť Krista Kráľa
Úmysly 15.- 22. novembra 2020
DÁTUM | DEŇ | HODINA | ÚMYSEL |
---|---|---|---|
15.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † Štefan |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Františka | ||
16.00 | Za duše v očistci | ||
18.00 | † z rodiny Gondovej | ||
16.11.2019 | Pondelok | 7.00 | † Jozef |
15.50 | Za zdravie pre rodinu Hvilovu | ||
15.50 | Za duše, na ktoré si nik nepomína | ||
17.11.2019 | Utorok | 7.00 | † Juliana a Ján |
15.50 | † Štefan | ||
15.50 | Za duše v očistci | ||
18.11.2020 | Streda | 7.00 | Za duše v očistci |
15.50 | † Alžbeta, Ondrej, Juraj | ||
15.50 | † z rodiny Pavolovej | ||
19.11.2020 | Štvrtok | 7.00 | † z rodiny Ogurčákovej a Langovej |
15.50 | † Tomáš, Katarína, Mária a Tomáš | ||
15.50 | Za obrátenie syna | ||
20.11.2020 | Piatok | 7.00 | † z rodiny Binekovej a Lorkovej |
15.50 | Za zdravie tela a duše Janíka a Božie požehnanie celej rodiny | ||
15.50 | † manžel Rudolf | ||
21.11.2020 | Sobota | 7.50 | Za duše v očistci |
7.50 | † z rodiny Jarošíkovej a Kollárovej | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Galajdovú | ||
22.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † František |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Šolcovú | ||
16.00 | Za zdravie tela a duše Janíka a Božie požehnanie pre rodinu | ||
18.00 | † Mária |
Úmysly 8.- 15. novembra 2020
DÁTUM | DEŇ | HODINA | ÚMYSEL |
---|---|---|---|
8.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † Mária |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Pavolovu | ||
16.00 | † František, Mária, Michal, Mária, Alžbeta, Jana | ||
18.00 | † Mária, Eduard, Anna | ||
9.11.2019 | Pondelok | 7.00 | † Ján, Anna |
15.50 | † Mária, Štefan, Ján, Michal | ||
15.50 | † Ján, Ružena, Ján | ||
10.11.2019 | Utorok | 7.00 | † Vasil, Jaroslav a Helena |
15.50 | † z rodiny Kožarovej | ||
15.50 | Za úspešnú operáciu Ivana | ||
11.11.2020 | Streda | 7.00 | † Ján |
15.50 | † rodičia Anna a Martin s rodinou | ||
15.50 | † Viktor (10 r.) | ||
12.11.2020 | Štvrtok | 7.00 | † Peter |
15.50 | Za zdravie a Božiu pomoc pre rodinu Veroniky Draveckej | ||
15.50 | Za duše, na ktoré si nikto nespomína | ||
13.11.2020 | Piatok | 7.00 | † Ján |
15.50 | † z rodiny Palenčárovej | ||
15.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Horváthovú | ||
14.11.2020 | Sobota | 7.50 | Za zdravie pre Denisku a Viktóriu |
7.50 | Za zdravie a Božie požehnanie pre Katarínu a jej rodinu | ||
15.50 | Poďakovanie za 25 r. Modlitieb matiek na Slovensku | ||
15.11.2020 | Nedeľa | 9.00 | † Štefan |
11.00 | Za zdravie a Božie požehnanie pre rodinu Františka | ||
16.00 | Za duše v očistci | ||
18.00 | † z rodiny Gondovej |
Liturgia domácej cirkvi: 32. nedeľa v Cezročnom období „A“
1. Úvodné obrady
Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, zažatú sviecu, sochu alebo obraz Panny Márie či ikonu sv. Rodiny. Na stole sa môže namiesto zažatej sviece nachádzať aj zažatá petrolejová lampa, ktorá môže poslúžiť aj ako katechetická pomôcka pri zamýšľaní sa nad dnešným evanjeliom. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.
V: V dnešnú nedeľu sa schádzame v kruhu našej rodiny, ktorá je „malou cirkvou“, uprostred ktorej je prítomný živý Ježiš. On sám nás uisťuje o svojej prítomnosti, keď hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20). Chceme sa v tejto chvíli ponoriť do jeho prítomnosti, ďakovať mu a chváliť ho za všetko čo sme dostali z Božej dobroty počas uplynulého týždňa. Tiež ho chceme prosiť o požehnanie a potrebné milosti do našich životov a do života našej rodiny.
Božie slovo dnešnej nedele nás pozýva hľadať a milovať Božiu múdrosť, vďaka ktorej sa stávame bdelými a vnímavými na príchod Ježiša – Ženícha medzi nás. Vďaka Božej múdrosti ho môžeme privítať s horiacou lampou nášho srdca tak, ako ho privítali múdre panny. „Múdrosť žiari a nevädne; ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú.“ (Múd 6, 12)
S: „Premýšľať o nej je vrchol rozumnosti a kto kvôli nej bdie, rýchlo nadobudne istotu.“ (Múd 6, 15)
V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.
Chvíľa ticha
V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.(Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
V: Pane Ježišu, pozri na nás tu zhromaždených, veríme a vyznávame, že si s nami, ako si bol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Ďakujeme ti za všetky dary, dobrodenia a milosti, ktoré sme počas uplynulého týždňa od teba dostali ako prejav tvojej lásky a štedrosti. Prosíme ťa, aby sme aj my boli štedrí a vnímaví pre potreby našich blížnych. Zošli na nás silu svojho Ducha, ktorý nám pomôže milovať ich a slúžiť im tak, ako ty miluješ nás. Ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom, v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
S: Amen.
2. Spoločná modlitba Žalmu 63
(ak je možné, môže sa spievať)
V: Po tebe túžia naše srdcia, Pane, Bože náš
Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu. S.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať.
Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. S.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.
Na svojom lôžku myslím na teba, *
o tebe rozjímam hneď za rána. S.
Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. S.
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša(Mt 25, 1—13)
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.
Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘
Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.
Tu nerozumné panny povedali múdrym: «Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.»
Ale múdre odvetili: «Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!»
No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.
Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: «Pane, Pane, otvor nám!»
Ale on im povedal: «Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.»
Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
(Pre názornosť, sa môže poslúžiť zapálená olejová lampa)
V: Ježiš nám v tejto chvíli vyrozprával podobenstvo o desiatich pannách. Týmto podobenstvom nás pozýva k bdelosti a múdrosti nášho srdca. Čo to znamená bdieť? Kedy je naše srdce bdelé? A kde je prameň našej bdelosti? A čo znamená byť múdrym? Kedy môžem povedať, že som múdrym? (Je možné sa aj interaktívne opýtať niektoré z týchto otázok detí a nechať, aby aj oni mohli zareagovať a ponúknuť vlastné odpovede).
Bdelosť má svoj prameň v múdrosti. A múdrosť má svoj prameň v Božom slove, ktorým je sám Pán Ježiš. Žiť múdro znamená učiť sa žiť a milovať od Ježiša. Žiť múdro znamená počúvať, čo nám Ježiš hovorí a brať si od neho príklad. Múdre srdce, je ako horiaca lampa. Aby mohla horieť, ponajprv v nej musí byť olej. Čo je tým olejom? Olejom je Božie slovo a Božia milosť. V týchto dňoch, keď nemôžeme skoro vôbec ísť na sv. omšu do kostola, keď nemôžeme pristupovať k Eucharistii a prijať Ježiša v spôsobe chleba do nášho srdca, chceme ho ešte viac ako inokedy prijímať v živom slove evanjelia. Áno, naša duša sa sýti každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst. Boh Otec chce napĺňať lampu nášho srdca olejom svojho Slova, ktorým je živý Ježiš a tiež olejom svojej milosti. Takto sa naše srdce stáva múdrym. No nestačí mať len olej v lampe. Je potrebný aj oheň, ktorý túto lampu zapáli. Ohňom, ktorý zapaľuje lampu nášho srdca je Boží Duch. Duch Svätý to robí tak, že premieňa a rozpaľuje túžby nášho srdca, aby boli túžbami peknými a veľkými, aby túžili po pekných a veľkých veciach; no čo je najdôležitejšie, aby túžili po samom Ježišovi, ktorého nám nebeský Otec chce každý deň darovať. Múdre panny z dnešného evanjelia si uchránili olej v lampách a preto ich srdce zostalo bdelé. Pretože boli múdre nedovolili, aby im niekto alebo niečo uhasil ich túžbu po Ženíchovi, ktorým je sám Ježiš.
Čo všetko v nás môže uhasiť túžbu po Ježišovi? (Môže sa nechať priestor na odpovede a zdieľanie).
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
V: V tejto chvíli ticha si vzbuďme túžbu po Ježišovi. (Chvíľa ticha) Môžeme to urobiť aj tým, že si zaspievame pieseň.
(Je možné spolu zaspievať alebo aj zarecitovať pieseň JKS 300: „Ježiš, Ježiš príď ku mne.“ , alebo aj inú vhodnú pieseň)
1. Ježiš, Ježiš, príď ku mne, – ó, jak túžim po tebe! – Tys‘ najdrahší priateľ môj, – príď do srdca, Ježiš môj, – príď do srdca, Ježiš môj!
2. Poteš srdce, zažeň žiaľ, – oheň lásky v ňom rozpáľ, – moja láska teba zve: – Ježiš, Ježiš, príď ku mne, – Ježiš, Ježiš, príď ku mne!
5. Vďaky a prosby
V: Teraz chceme chváliť Pána Boha a ďakovať mu za jeho dary a dobrodenia, ktoré sme od neho dostali, osobitne počas tohto týždňa.
Spoločne volajme: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!
S: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!
– Pane, ďakujeme ti, že nás každý deň sýtiš svojím slovom a napĺňaš lampu nášho srdca svojou milosťou.
– Pane, ďakujeme ti za našu rodinu, v ktorej prebývaš medzi nami.
– Pane, ďakujeme ti za všetkých našich príbuzných a priateľov.
– Pane, ďakujeme ti za našu farnosť, za nášho pána farára (kaplána…) a za ich službu, vďaka ktorej zostávaš prítomný medzi nami.
– Pane, ďakujeme ti za všetkých lekárov, zdravotníkov a všetkých, ktorí sa starajú o chorých a zomierajúcich.
(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú vďaku.)
V: Teraz chceme Pána Boha prosiť o potrebné dary a milosti pre nás i pre našich blížnych.
Spoločne volajme: Ježišu, zostaň našim Ženíchom a vypočuj naše prosby!
S: Ježišu, zostaň našim Ženíchom a vypočuj naše prosby!
– Pane Ježišu, daj, aby sme sa vždy sýtili tvojim slovom, ktoré je chlebom nášho života.
– Pane Ježišu, chráň nás od každého hriechu, aby v nás nezhaslo svetlo tvojej milosti.
– Pane Ježišu, naplň nás svojim Duchom Svätým a rozpáľ naše srdcia túžbou po tebe.
– Pane Ježišu, urob naše srdcia múdrymi a bdelými.
– Pane Ježišu, v tomto týždni sme sa v našej Spišskej diecéze rozlúčili so zosnulým diecéznym otcom biskupom Štefanom, prijmi ho sebe do nebeskej vlasti.
– Pane Ježišu, buď milostivý všetkým dušiam trpiacim v očistci a prijmi ich k sebe do Božieho kráľovstva.
(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu.)
6. Modlitba Pána
(Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)
V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš.
S: Otče náš…
7. Požehnanie
(Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)
(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Zakončíme našu domácu liturgiu tým, že Márii, Kráľovnej rodiny, zveríme našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.
S: Zdravas Mária… alebo Pod tvoju ochranu…
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.