Prázdniny u minoritov

Po minuloročných minoritských prázdninách sme všetci dúfali, že sa o rok opäť zídeme na tom istom mieste. Toto prianie sa vyplnilo práve vtedy, keď nám páter Martin poslal pozvánku a potrebné informácie k pobytu v Levočskom kláštore. Na rozdiel od vlaňajšieho roka, keď mali prázdniny jeden termín, tento rok sa organizátori rozhodli pre dva – prvý v júli a druhý v auguste. Na prvý turnus sa prihlásili viacerí účastníci z predošlého roka a privítali sme aj zopár nových tvárí. Spoločne sme prežili krásny týždeň plný Božej prítomnosti a nezabudnuteľných zážitkov.

Do Levoče sme dorazili v nedeľu 11. júla v podvečerných hodinách. Dostalo sa nám slávnostného privítania za sprievodu slovenskej hymny. Po večeri sme sa zišli a oboznámili sa s programom nasledujúcich dní.

Každý deň sme začínali dobrovoľnou svätou omšou o siedmej, na ktorú nadväzovali ranné modlitby v kaplnke. Keďže prázdniny u minoritov spájame taktiež s podnadpisom „pracovný tábor“, hneď sme sa pustili do práce. Jej tohtoročnou náplňou bolo predovšetkým pripraviť miestnosti kláštora na maľovanie. Za krátky čas sme stihli všetko oblepiť páskami a zabaliť do fólie. Po maľovaní sa nám zas podarilo dané miestnosti upratať. Tiež sme žehlili, natreli zopár okien v knižnici a zábradlie na schodoch pri sakristii.

Aj keď počasie nebolo vždy priaznivé, podarilo sa nám vyhnúť dažďu a počas slnečných dní sme zažili bohatý program v podobe turistiky a výletov po okolí. V utorok sme si vyskúšali lezenie v Tatranskej Kotline, spolu s pátrom Samuelom. Ešte v ten večer sa nám podarilo pešo dostať na Mariánsku horu, kde sme obdivovali Baziliku Navštívenia Panny Márie. Streda bola venovaná prehliadke Levoče. Vybrali sme sa do starého minoritského kláštora a do centra tohto malebného mestečka. Vo štvrtok popoludní sme využili krásne počasie a išli na rozhľadňu Odorica, ktorá sa nachádza na Medveďom vrchu pri obci Spišský Hrhov. Cesta k nej trvala asi deväťdesiat minút a po výstupe nám bol dopriaty výhľad na okolité vrchy. Nadšenci turistiky sa nevedeli dočkať piatkového dňa, ktorému bol pripísaný výlet do Slovenského raja. Cieľovou destináciou boli Piecky a Suchá Belá. Zažili sme pôvabnú prechádzku slovenskou prírodou i lezenie po rebríkoch. Predposledný deň v kláštore sme ukončili svätou omšou v kaplnke a adoráciou. V sobotu sme sa zúčastnili na rannej omši, niektorí v Bazilike sv. Jakuba, pre ktorý je typický aj Oltár Majstra Pavla z Levoče a iní v kostole Ducha Svätého. Po obede nastal čas odchodu. Rozlúčili sme sa a každý sa vydal svojou cestou. Bolo nám smutno, no veríme, že sa čoskoro opäť uvidíme.

Na záver by som chcela vyjadriť veľkú vďaku všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na priebehu tohto nádherného týždňa. Ďakujeme pátrovi Martinovi, ktorý sa rozhodol usporiadať minoritské prázdniny. Veľmi nás mrzí, že s nami nemohol stráviť tieto vzácne chvíle, ale pozdravujeme ho a myslíme naňho vo svojich modlitbách. Ďalej patrí vďaka bratovi Ondrejovi, bratovi Tomášovi a všetkým minoritom, ktorí nás tak srdečne prijali. Vďační sme aj bratovi Peťovi Kozmovi za odvoz a spoločnosť, ako aj bratovi Peťovi Pikulíkovi za krásne fotky. Nesmieme zabudnúť na Timku s jej sestrou, ktoré nám každý deň navarili veľmi chutné jedlo.

Pobyt v Levoči bol pre nás radosťou a uzdravením. Upevnili sme si staré i nové priateľstvá a duchovne sa obohatili. Veľa sme sa nasmiali, pofotili a prežili krásne chvíle, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. Napokon, najväčšie poďakovanie patrí Bohu za všetky jeho milosti a za to, ako koná v našich životoch, aj prostredníctvom spoločenstva ľudí.

Text : Simona Uhlíková
Fotky : Peter Pikulík + účastníci minoritských prázdnin

« z 2 »

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.