Rodina – pole pšeničných zŕn

1. Úvodné obrady

Na stôl položte kríž alebo ikonu alebo obraz Sv. Rodiny, zažatú sviecu a Sv. Písmo. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.

V: Dnešnou nedeľou vstupujeme do piateho pôstneho týždňa. Opäť sa schádzame v kruhu našej rodiny na domácej liturgii. Čím viac sa blížia veľkonočné sviatky, tým viac sa chceme na ne pripraviť. Ježišu v tejto chvíli hľadíme na tvoj kríž. Tvoja otvorená náruč je znakom lásky, ktorou nás túžiš objať a vzájomne zjednotiť. V dnešnom evanjeliu nás uisťuješ: „Ja, až budem vyzdvihnutý od zeme“

S: „všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 3, 16)

V: Pane, v tejto chvíli ticha ťa prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše hriechy, ktoré sme spáchali myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbaním dobrého.

Chvíľa ticha

V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.(Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

V: Pane a Bože náš, ďakujeme ti za doterajší čas pôstu a za všetky dary a milosti, ktorými si nás v ňom obdaril. S dôverou ti odovzdávame naše životy a prosíme ťa, aby nás nič neodlúčilo od teba. Pomáhaj nám vyhýbať sa hriechu i príležitosti k nemu a daj, aby sme prinášali bohaté ovocie obetavej lásky. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.

S: Amen.

2. Spoločná modlitba Žalmu 51

Ak je možné, môže sa spievať: nápev podľa Liturgického spevníka.

V: Bože, stvor vo mne srdce čisté.
S: Bože, stvor vo mne srdce čisté.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu. S:

Bože, stvor vo mne srdce čisté *
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého. S:

Navráť mi radosť z tvojej spásy *
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách *
a hriešnici sa k tebe obrátia. S:

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 12, 20-33)

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.

V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

„Chceli by sme vidieť Ježiša.“ S touto túžbou a prosbou prichádzajú Gréci z dnešného evanjelia za apoštolom Filipom. Hoci neboli židmi, zrejme sa dopočuli o Ježišovi a zatúžili ho spoznať. Kto z nás by nechcel vidieť Ježiša? Kto z nás by sa s ním nechcel stretnúť? V evanjeliu sa nedozvedáme, či sa s ním napokon Gréci stretli alebo nie. Túžba stretnúť sa s Ježišom a priviesť k nemu aj iných by mala byť prítomná aj v našich srdciach. V dnešnom Božom slove dostávame istý návod, ako sa s Ježišom stretnúť a ako zakúsiť moc jeho lásky a silu jeho života. Ježiš nám dnes hovorí: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“

Ježiš prirovnáva seba k pšeničnému zrnu, ktoré Boh Otec zasial do tejto zeme vo chvíli, keď sa stal človekom. Z lásky k nám sa rozhodol zomrieť, čiže odumrieť ako pšeničné zrno. Zomrel na kríži, aby nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním daroval pravý život. Jeho úrodou sú všetci tí, ktorí mu uverili, teda aj my. Jeho úrodou je večný život s ním v Božom kráľovstve, ktorý nám zadovážil svojou obetou. To je ozaj veľká úroda!

Zrno samo o sebe neznamená nič. Zmysel má, len keď sa zaseje, vplyvom slnka a dažďa odumrie, zapustí korienok, zakorení sa, začne rásť a prinesie veľa klasov, ktoré sa napokon pokosia, v mlyne pomelú, urobí sa z nich múka a nakoniec chlieb, ktorý nám dáva život.

Život každého z nás je malým zrnkom, ktoré je zasiate do tejto zeme. Boh Otec požehnal lásku našich rodičov takým spôsobom, že nám darovala život. Preto má náš život zmysel len ak sa vystaví teplu slnka, ktorým Boh a jeho láska a ak sa nechá zavlažiť jeho milosťou. Táto láska a milosť spôsobia, že sa rozhodneme odumrieť, čiže darovať svoj život z lásky pre iných. Ak by sme to neurobili stane sa strašná vec – uzavrieme sa do seba, prestaneme si všímať druhých, staneme sa egoistickými a zostaneme úplne sami. Pretože, „ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo.“ Byť sám nie je dobré. Predstavme si život bez ľudí, ktorí nás majú radi a ktorým na nás záleží. (život bez rodičov, súrodencov, starých rodičov, kamarátov…). Títo ľudia sú pre nás veľkým darom, pretože vďaka ním a ich skutkom môžeme zakusovať, ako nás miluje Boh sám.

Ježiš nás dnes učí a pozýva darovať svoj život z lásky k druhým. Darovať ho znamená nezostať sám. (Pozrime sa na obrázok. Zrnko, ktoré odumrelo a zaniklo, začalo vyháňať najprv jedno steblo, potom tri a tak ďalšie a ďalšie a nielen steblo, ale kopec klasov bez ktorých by nebolo múky a ani chleba…). Nikto z nás nechce byť sám a preto chceme prežívať v našej rodine vzťahy plné života. To je zároveň spôsob, ako môžeme medzi sebou vidieť Ježiša. Môžeme ho vidieť na našich tvárach. Môže sa nás dotýkať cez naše pomáhajúce ruky. Môže sa na nás usmiať cez náš úsmev. Povzbudiť nás cez vzájomné slová povzbudenia… Zomierať sebe a žiť z lásky pre druhých je veľa krát náročné, no stojí to za to, pretože ovocím je pravý život, prinášajúci pravú radosť. Ako môžeme žiť z lásky pre druhých? Ako sa môžeme darovať druhým? Ako sa môžeme stať pšeničným zrnom a napokon „rozlámaným chlebom“, ktorý prináša iným posilu a pravý život? (Možnosť interakcie a dialógu.)

Tomu sa chceme učiť v našej rodine aj v nastávajúcom týždni. Budeme sa usilovať z lásky k druhým zabudnúť na seba.

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova.)

V: Teraz môžeme využiť naše hudobné talenty a spolu si zaspievať pieseň a osláviť ňou dobrého Pána Boha.

(Je možné spolu zaspievať pieseň napr. „Obeta srdca“, alebo inú vhodnú pieseň. Ak niektorí členovia rodiny hrajú na nejaký hudobný nástroj, môžu ho využiť… Slová a akordy k piesni.)

5. Litánie k sv. Jozefovi

(do modlitby sa môžu zapojiť viacerí).

Od decembra prežívame v Cirkvi Rok sv. Jozefa. Mesiac marec je osobitným mesiacom úcty k sv. Jozefovi. V piatok, 19. marca sme slávili aj slávnosť sv. Jozefa. Aj on bol mužom, ktorý sa ako pšeničné zrno rozhodol odumrieť sebe a svojim plánom v živote. Prijal lepší, Boží plán s jeho životom. Otvoril brány svojho srdca Ježišovi a Márii a rozhodol sa im úplne darovať. Tak sa stal veľkým darom pre nich, ale aj pre nás a pre celú Cirkev.

Chceme sa k nemu obrátiť a modlitbou litánií a jeho orodovaniu zveriť naše životy, našu rodinu i všetky rodiny na svete. Chceme ho prosiť za Cirkev, sv. otca, biskupov, kňazov a zasvätených. Osobitne mu chceme odovzdať našich trpiacich, chorých a umierajúcich a tých, ktorí sa o nich s láskou starajú.

V: Ustanovil ho za pána svojho domu.
S: A za správcu všetkého svojho majetku.

V: Modlime sa: Všemohúci Bože, vo svojej prozreteľnosti si vyvolil svätého Jozefa za ženícha preblahoslavenej Panny Márie. S dôverou ho uctievame tu na zemi ako svojho ochrancu a prosíme Ťa, aby bol naším mocným orodovníkom v nebi. Skrze Krista, nášho Pána.
S: Amen.

6. Modlitba duchovného svätého prijímania

V: Keďže dnes, ani v najbližších dňoch nemôžeme ísť do kostola a prijať Pána Ježiša v Eucharistii, chceme ho prijať skrze duchovné sväté prijímanie. Na chvíľu sa stíšme vo svojom srdci

Chvíľa ticha

V: Teraz pomaly a sústredene prednesme spoločne nasledujúcu modlitbu:

Všetci sa spoločne modlia:

Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný.
Klaniam sa ti a milujem ťa nadovšetko.
Z lásky k tebe ľutujem všetky svoje hriechy.
Sľubujem, že sa budem vyhýbať každej hriešnej príležitosti.
Moja duša túži po tebe, ale keďže ťa teraz sviatostne nemôžem prijať,
príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca.
Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil tvoju vôľu.
Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. (sv. Alfonz z Ligouri)

7. Modlitba Pána (Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)

V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš.

S: Otče náš…

8. Záverečné požehnanie

(Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)

(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V: Zakončíme našu domácu liturgiu tým, že Márii, Kráľovnej rodiny i sv. Jozefovi, zveríme našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.

S: Zdravas Mária… alebo Pod tvoju ochranu…

V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.